Dilema tých, čo chcú voliť „pronárodne“

V prvom rade treba povedať, že nejakú dilemu môže mať len niekto, kto sa začne nad nejakým problémom hlbšie zamýšľať, či už z vlastnej iniciatívy alebo pod vonkajším vplyvom.

Ďalším aspektom je, že ľudia, ktorí by mali byť zodpovední, dôležité pojmy neobjasňujú. Akademici, politici, hlavnoprúdové a dokonca ani tzv. „alternatívne“ médiá a ich komentátori, príslušné pojmy nedefinujú, aj keď ich takmer dennodenne používajú. Dôsledkom je, že sa konfliktné skupiny navzájom označujú rôznymi nezmyselnými nálepkami. Pripomína mi to grotesky z nemej filmovej éry, kedy sa zrazu strhne všeobecná mela a každý na každého začne hádzať sladkosťami, ktoré sú akoby „náhodou“ v hojných množstvách poruke.

Tu však moje prirovnanie a aj akákoľvek sranda končia. Na Slovensku sa neobhadzujeme sladkými rečičkami, ale slovnými nálepkami najodpornejšieho pôvodu a úrovne s cieľom nie vyvolať pobavenie, ale dehonestáciu politika a oklamanie diváka, prípadne očierniť nositeľa správy.

Slovenskí diváci sú v niektorých smeroch rýchlo učenliví, ako dostatočne vidno aj vo verejných diskusiách, vrátane tých pod mojimi článočkami. Smutným poznatkom je, že tak robia aj ľudia s očividne VŠ vzdelaním.

Slovo „národ“ v histórii podstatne menilo svoj obsah. Dôležité bolo v biblických časoch, ale po vzniku kresťanstva prakticky stratilo na význame a rozhodujúcim kritériom sa stala viera. Toto sa začalo meniť pod vplyvom osvietenstva, kedy sa objavila silná spoločenská objednávka na zničenie kresťanstva. A práve vtedy sa začal frontálny útok na najmocnejšieho spojenca európskeho kresťanstva – inštitút monarchie – a to za pomoci ateistickej vedy (Newton), filozofie (Kant) a znovuobjaveného, „vylepšeného“, tentokrát už ateistického, „národovectva“. Britský minister zahraničných veci a ministerský predseda Palmerston príznačne a všemožne v horúcich meruôsmych rokoch podporoval „pronárodné“ revolúcie vo všetkých krajinách, okrem svojej vlastnej. Nie, Briti nezačali podrážať medzinárodnú stabilitu až po WWII, ale omnoho, omnoho skôr.

Po WWI, kedy sa Britom, za pomoci USA, konečne podarilo rozbiť konkurenčné monarchie, tak koncept „národa“ zastaral a všetko, čo sa s týmto pojmom spája, je už nielen prežitkom, ale je pre vládnuce sily nebezpečenstvom. Nejedná sa tu len o „národný socializmus“, ale aj o samostatné „národné štáty“ v súčasnej EU.

Čo to má spoločné s prechádzkou dočasnými urnovými hájmi honosne nazývanou „Voľby do Národnej Rady Slovenskej republiky 2023“? Veľa. Slováci totiž patria medzi tých, pre ktorých slová ako „národ“ alebo „národný“ stále ešte znamenajú oveľa viac ako „Európa“ alebo „európsky“, čo sa rôzne politické strany pokúšajú podchytiť a zneužiť. V tomto prípade samy seba nálepkujú lichotivou, ale populistickou nálepkou „pronárodné“, hoci v skutočnosti robia politiku nezlučujúcu sa s týmto slovom.

1. Smer vedie jednu politiku doma a inú na pôde EU parlamentu.
2. ĽSNS nedostala možnosť aktívne zasiahnuť do slovenskej vládnej politiky a naďalej vedie romantický boj s veternými mlynmi v mene čistých hodnôt, ktoré síce mnohí Slováci s ňou zdieľajú, ale považujú za, ako to vyjadriť, „nepraktické“. Navyše je tu problém 1. ČSR a otázky okolo spoločenského zriadenia 1. Slovenského štátu, v ktorých vládne úplný chaos,  uprostred ktorého sa nachádza práve ĽSNS.
3. Republika je viacej pragmatická ako ĽSNS a osobne by som bol veľmi rád, keby sa tieto dva trendy, teda „romantizmus“ ĽSNS a „pragmatizmus“ Republiky, podarilo v budúcnosti pretaviť do projektu spoločnej Ľudovej strany, ktorej súčasťou by boli obidve takéto krídla.
4. Ten chaos okolo ĽSNS a čiastočne aj okolo Republiky pomáhajú živiť takmer všetky strany, vrátane Smeru a SNS. Nenahovárajme si, Republika a SNS v nijakej spoločnej vláde nemôžu byť. Danko, okrem „extrémizmu“, otvorene rozpráva aj o nemožnosti medzinárodnej akceptácie tak ĽSNS ako aj Republiky (o čo sa on sám výdatne v Moskve postaral). Dnešná SNS má navyše na rováši americkú vojenskú prítomnosť na Slovensku (vďaka pretlačeniu nákupu F16-ok počas poslednej vlády Smeru). Ak nie už teraz, ale najneskôr hneď po príchode týchto lietadiel na Slovensko budú minimálne na príslušné letiská namierené ruské rakety. Takto si ja rozhodne „pronárodnosť“ nepredstavujem.

Mojim malým, a viem, že dosť naivným, prianím do nasledujúcich volieb je, aby tak ĽSNS ako aj SNS vyzvali svojich voličov tentokrát voliť v prospech Republiky. Samozrejme s výhľadom na budovanie Ľudovej strany, jedinej možnosti na záchranu štátu Slovákov.

Linky:

Youtube – Zdenko Drdol
Genesis of the Western Worldview (kniha; kto má kindle, tak zadarmo)