Genéza západného svetonázoru

Jedna z vecí, ktoré ma na dnešnej spoločnosti najviac zarážajú, je, že napriek silnej nedôvere a až (oprávnenému) odporu Východoeurópanov k západnej politike, ekonomike, kultúre alebo morálke, títo stále naivne dôverujú napríklad západnej historiografii 20. storočia alebo vede. Dnes k tej západnej „vede“ ešte niečo uvediem.

Mnohí z vás celý život veria, že vaši pra-pra-pra-…predkovia boli potkany a skaly, ktoré boli prirodzene vytvorené z ničoho (tak ako aj celý vesmír), a že ste zároveň príbuzní s burinou na chodníku pred vašim domom. Na diskusiách vidno, že niektorí by ste boli schopní toto tvrdenie aj do krvi obhajovať.

Ale sklamem vás – nič z toho nie je ani logické a ani vedecké. Je to len predstava vo vašich hlavách, ktorú vám tam natlačila západná akadémia prostredníctvom štátneho školstva. Aj do mňa to liali a sypali, ale nikdy som tomu úplne neuveril, aj keď svojich hlavných učiteľov som si naozaj vážil a stále vážim.

Treba si tu uvedomiť, že celý dnešný marazmus vo „vede“ a spoločnosti je založený na „svätej“ trojici Kopernik – Darwin – Einstein. Ich diela sú troma nohami jednej rozheganej stoličky („moderná veda“). Dnes sa pozrieme krátko na tú najstaršiu z nich.

Presmerovanie prírodného výskumu (ako „veda“ sa to začalo nazývať až neskôr) smerom do slepej uličky sa začalo v 16. storočí, keď poľský astronóm Kopernik na podnet pápeža Klementa VII navrhol opravu kalendára. Kalendár opravu potreboval vtedy a potreboval by ju aj dnes, ale to je iná téma. Kopernik pritom odvážne skritizoval Ptolemaiov kozmologický systém dovtedy vyhovujúci zhruba 1400 rokov ako zložitý a to najmä vraj kvôli vysokému počtu nutných korektúr dráh nebeských telies (tzv. epicyklov). Kopernik preto na papieri presunul centrum pohybu nebeských telies zo Zeme na Slnko, čím kalendár zjednodušil, ale ako sa ukázalo, nakoniec skončil s ešte väčším počtom epicyklov ako mal Ptolemaios. Napriek tomu sa Kopernikov systém salámovou metódou v západnej spoločnosti postupne ujal – cez Galilea, Newtona a Einsteina, a to najprv pomocou formalizmu a byrokracie v [Britskej] Kráľovskej spoločnosti a potom rozširovaním „modernej vedy“ za pomoci osvietenstva a nacionálnych revolúcií v polovici 19. storočia do ďalších krajín.

Všetko sa to zaobišlo bez vedeckých dôkazov, ba práve naopak, napriek mnohým experimentom, ktoré Kopernikov systém chceli potvrdiť, ale ho vyvracajú. Mňa osobne okrem Michelsonov-Morleyho exprimentu (1887) s interferometrom silne presvedčilo aj Airyho zlyhanie (1871) s dvomi teleskopmi namierenými na tú istú hviezdu, ale aj stabilná dĺžka zemského dňa 23h 56m 4.09s. Boli aj mnohé ďalšie pokusy, avšak doteraz nikto nepreukázal translačný pohyb Zeme vesmírom.­ To je skutočný pohyb, nie iba akýsi fiktívny alebo relatívny, ktorý sa dá vysvetľovať viacerými spôsobmi.

Dnes Kopernikovský princíp hovorí, že Zem nezaujíma nijakú špeciálnu pozíciu vo vesmíre. Tento názov pochádza z polovice 20. storočia a jeho autorom je rakúsko-britský matematik a kozmológ Hermann Bondi. Podľa tohto princípu sa Zem vraj nachádza „kdesi“ vo vesmíre a je len akousi náhodou akých je vo vesmíre potenciálne obrovské množstvo. Človek pozemský je preto niečo nepodstatné, čosi čo sa akosi (napríklad darvinisticky) pretĺka životom a keď jedinec zomrie, tak je to ako keď morská vlna spláchne nejaký kus organickej peny naspäť do mora. Recyklant.

Lenže ako som už predtým dokumentoval (CMBR alebo CMBR a západná spoločnosť – koniec rozprávky o Big Bangu), Kopernikovský princíp bol vedecky vyvrátený, aj keď to, samozrejme, nikto oficiálne, „akademicky“ nejakým „vedeckým papierom“ nepriznal. Naša Slnečná sústava ako celok má výnimočné postavenie vo vesmíre a Zem ešte výnimočnejšiu pozíciu, zrejme ako hmotnostné ťažisko všetkých nebeských telies. Sme na začiatku novej éry vo vede. Kopernikovský princíp je blud, práve tak ako Darwinove a Einsteinove teórie.